TRIHLAV

"LitRPG" a "gamelit" sú pre mňa úplne nové výrazy, s ktorými som mal prvýkrát česť až vďaka prílohe ku júnovej Pevnosti (V. Mahanenko: Cesta šamana). Doteraz som ich mylne vnímal ako novodobý pokus o gamebooks ("choose your own path"), ku ktorým si -- pri všetkej úcte -- od základnej školy nesiem kýbeľ plný predsudkov, odporu a hlbokého nezáujmu.

Samozrejme, že som sa celý čas mýlil :) LitRPG nie je žiadny zošit s pseudo-hrou, ale obyčajná knižka o paričoch pariacich parby.

To len pre nuancie v texte ju zákerní intelektuáli oštemplovali nešťastným akronymom - zrejme aby ospravedlnili šablónovitosť žánru.

Amon Amarth sa v ostatnej dekáde stali (v zlom zmysle) death metalovými Horkýže-Slížami - kam sa človek pohol, všade boli, všetko hädlajnovali, nedalo sa im vyhnúť. Kedysi som ich mal naživo strašne rád (na niektoré koncerty do smrti nezabudnem :) ), ale s ubiehajúcimi rokmi sa zmenili na divadlo so sekundovou choreografiou: "Teraz musia všetci tlieskať", "teraz všetci ziapu hej-hej", "a teraz musíte hroziť pästičkami". Stali sa z nich death-popoví profíci, príliš veľkí a príliš populárni, aby si mohli (opäť) dovoliť pár minút spontánnosti a impulzívnej zábavy.

Nový klip je príjemnou výročnou spomienkou na ich prvé albumy, keď Amoni ešte neboli okukaní a kresťanskú pakáž sme hanili radostne, čulo a s bojovo vycerenými zubami. Masters of War je jedna z množstva ich nadčasových chuťoviek, ktoré v človeku aj po bambilióne koncertov dokážu zovrieť krv - predovšetkým dnes, teraz, na Slovensku. Kam pozriete, všade je to odrazu samí pápeženec, vatikánsky zapredanec a vlastizradca, fuj, a Slováci verní sami sebe môžu nad tou pochabosťou len škrípať zubami... Toš hor sa do počúvania, bratia v metale, nech tú choleru zo seba vyzúrime :) Kým je to ešte dovolené.

Celkový kombinovaný počet unikátnych stiahnutí Trihlavov & poviedok niekedy v týchto dňoch prekročil tisícku (po odrátaní botov a papierových výtlačkov) a je myslím namieste vám všetkým za tú pozornosť úprimne poďakovať :)

V takýchto chvíľach je mi trochu ľúto, že na svojej stránke zásadovo odmietam Google Analytics a podobné nechutné zvrhlosti; vôbec netuším kto-odkiaľ-prečo by moje staré DIY plátky čítal a či vôbec vie po Slovensky. Ale do toho ma myslím nie je absolútne nič :) Nech ste kto ste, či vás poznám osobne, alebo či ste sem zablúdili náhodou, našli ste si sem cestu aj bez Twitterov, Facebookov a Discortov - a niečo také muselo vyžadovať efort. Klobúk dole za váš čas.

Snáď raz príde zasa obdobie, keď sa znova rozpíšem.

Naši najoblúbenejší emo bläckáči Panzerfaust pred pár dňami vypustili nový klip k minuloročnému The Suns of Perdition: Chapter II: Render Unto Eden a mňa pri ňom trtlo - prečo vlastne na stránke nezdielam aj dobrú hudbu?

Vysvetlivky ku klipu nájdete od dobrých ľudí dole v yt komentároch. Interpretácie Prometeovho príbehu (a jeho kresťanských variácií) zvyknú byť skôr povznášajúce, o božej obeti (a treste), o vytrvaní, vzkriesení, o "ohni v srdci", ale Panzerfaust sa tento raz na "svetlo v temnote" vrhli z opačnej strany. A riadne ťali.

K záveru klipu niektorých isto potešia aj dve minúty hosťujúcej Mášenky z Arkony.

--

Panzerfaust na rok 2022 potvrdili turné Európou a presne za 11 mesiacov budú aj u nás, v bratislavskom Kulturáku. Jakoš som zatiaľ v nových priestoroch klubu nebol, verím že nebudú menšie ako tie staré na Bazovej :) a snáď sa tam okrem kapely vtesná aj pár fanúšikov.

Trvalo to dva mesiace, ale nakoniec som sa k tomu predsa dopracoval a zoznam linuxových hier za marec 2021 je konečne hotový. Titul "linuxovej hry mesiaca" si vtedy-dávno vyslúžila hitovka Loop Hero od ruského tímu Four Quarters. Už dlhšie som sa mu chystal napísať malý nadšenecký článok (aspoň pár oslavných viet), ale... Ani po x hodinách testovania som mu neprišiel na chuť. Slová chvály kdesi viazli.

Loop Hero je minimalistický projekt dotiahnutý do ukážkovej marketingovej dokonalosti; učebnicová exhibícia profesionálneho PR, ktorý z malého experimentu pre Ludum Dare dokázal vyžmýkať maximálny profit. Bez irónie. Klobúk dole. Vydávajú ho texaskí mágovia Develover Digital, na ktorých starí pamätníci spomínajú ešte ako Gathering of Developers. Alebo Ion Storm, ak chcete.

Snáď sa na mňa nikto nevrhne, keď znova poviem (a nie poslednýkrát!) že naša generačná kultúra -- "husákova" a "mečiarova" -- sa v porovnaní s českými, poľskými alebo ukrajinskými susedmi len bezzubo batolí, cmúľa si palce a motá sa v kruhoch jak Kukučínov Neprebudený. Umením nie sme zrovna exportná veľmoc... No isté zázemie predsa máme, hlavne na úrovni jednotlivcov. Aj od nás raz za čas do sveta prerazí malý mini-hit, ktorým sa môžeme chvíľu hrdiť...

S nemalou mierou hanby musím priznať, že v živote som nedočítal žiadnu dejepisnú knihu, učebnicu ani kroniku. Slovenské dejiny som skúšal vo všetkých možných edíciách - či už vydanú za Tisovho štátu, za socializmu, alebo v tomto tisícročí - dával som šancu obrázkovým aj písaným - hrubým aj ešte hrubším - ale nakoniec som žiadnu nedočítal.

"Rekonštrukcia slovenských dejín" od Eduarda Chmelára je prvý dejepis, ktorý som zhltol od prvej po poslednú stranu. Nie je to kronika, nie je to ani učebnica, ale skôr skratkovité zhrnutie podané jednoduchým, zrozumiteľným jazykom. Je to dielo jedného vyhraneného autora, nie kolektívu, a podľa toho k nemu treba aj pristupovať.