TRIHLAV

Na Steame beží jesenný Steam Festival, a ak máte chuť na ďalšiu peknú slovenskú adventúrku -- Life of Delta od Airo Games -- nájdete tam krátke demo.

Vyšla prvá beta pre Godot 4, foss game engine. Ich stránka je momentálne hodne hodne preťažená :)

Keď spätne pozerám, aké hry na svojej stránke zvyknem odporúčať, vypadá to že linuxáci majú fetiš na retro 8/16-bitové parby. Čím väčšie pixely, tým väčšia šanca že si gamesu všimnem.

One Dreamer je ďalšou takou peckou na zozname. "Srdcervúca indie adventúrka o vyvíjaní indie parby"... So srdcervúcim štartom na Steame, keď po dvoch dňoch "zarobil" ledva-ledva desať recenzií.

Je to škoda. Kým som napísal týchto pár riadkov, jeho "skóre" sa síce zdvojnásobilo, ale One Dreamer si stále zaslúži podstatne viac. Možno si ho ľudia kvôli názvu mýlia so sakura vizuálnymi novelami; možno ho podľa screenshotov radia kamsi na rádoby-umelecké adventúrne dno, kde si narcistickí rádoby-umelci navzájom mastia svoje konzervatívne "nezávislé" egá...? Neviem, netuším. Prvé dojmy môžu byť v tomto prípade naozaj zavádzajúce. Ešte raz: Toho slabého štartu je fakt škoda.

Ak vám nevadia spoilery, na youtube je už walkthrough. Mrknite tam, preklikajte ním, pozrite si One Dreamera v pohybe. Môžem ho len odporučiť. Akoby si fanda starej Sierry z 80tych rokov čuchol ku Pony Islandu a spravil podľa neho "Code Quest" :)

Tohtoročný august bol jeden z najbohatších letných mesiacov na parby: Two Point Campus, Last Call BBS, Axiom Verge 2, Neodash, Yars: Recharged... Let týchto päť gamies by zaplnilo pekných pár stránok v Trtihlave.

Ale vyzdvihnem len jedno demíčko: Pixel Cup Soccer od uruguajských Batovi Games. Demo vyšlo (myslím) približne dva týždne dozadu a odvtedy pri ňom priebežne lámem kmášem joystick, jak keby bol zas rok '92 a prvý raz som videl Sensi Soccer :) Je to paráda :) Plná verzia je žiaľ zatiaľ len v Early Accesse...

Medzitým som investoval trochu času do aktualizácie databázy, takže teraz obsahuje aj drtivú väčšinu "verified" protonoviek. Nie všetky; na tie čo majú menej ako 500 recenzií nieto času.

Keď som teraz (nedávno) spätne kontroloval / dopĺňal júlové linuxové novinky, úplnou náhodou som medzi nimi zazrel malú brazílsku perlu Kung Fu Er San od CMC Games.

Na Steame má dve recenzie, a aj z tých dvoch je jedna negatívna :) Kung Fu Er San veru nie je zrovna trhač rekordov v popularite :) Každý normálny človek od neho dá ruky preč, nepozrie mu ani na thumbnail, rovno hru odfúkne kamsi do ignore-listu a naveky vytlačí z pamäti.

Ale ja, jakoš mám vytríbený inštinkt na nedocenenú kvalitu, z náhleho popudu som si jeho stránku otvoril, pustil trailer - a ďalej nebolo nad čím váhať! Okamžite som vytiahol debitku a tento malý skvost si za +/- 3 eurá poriadil.

Kung Fu Er San je "old-school" ako nemý film; je tak old-schoolovou beat'em'up, že aj Street Fighter 1 je proti nemu modernou. Ťažko povedať, či ho vôbec ešte považovať za "plnohodnotnú hru", alebo len tréningovú appku pre arcade stick. Má, samozrejme, svoje sentimentálne kúzlo: človek si pri ňom zaspomína na kadejakých 8-bitových Ninjov, Yie Ar Kung-Fu, The Kung Fu alebo (vzdialených bratrancov) International Karate či rôzne Karateky - ale je to ako spomínať na svoj prvý (socialistický) bicykel, alebo dvojkolesový vozík, v ktorom sme sa púšťali dole dedinou.

Pre gamepadového hráča Kung Fu Er San nemá žiadnu hodnotu. Netuším, čo iné by pri ňom prežíval než frustráciu, trpkosť a znechutenie... To ale ak si ešte pamätáte digitálne joysticky; ak máte vo vitríne vystavený luxusný padesát-eurový arcade stick; ak vo vás klikanie switchov vyvoláva eufóriu a pocity fyzického kontaktu s hrou...! Tak to vitajte v klube.

Kung Fu Er San nie je o hraní samotnej hry, ale o hraní s arcade stickom. Na prvom mieste je dril, dril, dril, stále dokola až do zblbnutia, týždne, mesiace a roky, až kým sa vám každý dotyk a každý pohyb dlane/prstov nevypáli do nervovej sústavy. Ak sa cítite (ako ja) skostnatelý a nemohúci v nových Tekkenoch, Street Fighteroch a Mortal Kombatoch, Kung Fu Er San vás precvičí podstatne lepšie než ich training módy. Jedno tlačítko na úder rukou, druhé na kop, joystick na pohyb. Žiadne kombá. Len začiatočnícka drezúra - gamesnícky strečing - než sa znova odvážite vrátiť do serióznej arény.

Že to neznie ako zábava? :)

Presne tak!

Zabudnite na zábavu! Kung Fu Er San je zábavný asi ako poskakovanie / naťahovanie / klikovanie pred basketbalom (volejbalom, futbalom...)! Ale, predstavte si, niektorým aj to robí dobre :)

Ako začalo leto, úplne mi uniklo že vyšlo nové Score a v ňom recenzia na Catie!

Zohnať ho v Bratislave bol celkom výpravný quest :) Kdekade som obehol tri trafiky, kým na mňa konečne jeden posledný výtlačok vykukol v tom najzastrčenejšom stánku v meste. Ale podarilo sa - ďalší achievement odomknutý! - Catie v ňom má celú stránku a uspokojivé hodnotenie 65%!

Pre niekoho rozčarovanie, pre mňa rozhodne veľká radosť. Už to, že ju recenzenti hrali (dali jej priestor) je nesmierne veľká česť a od serdca si zaslúži poďakovanie.

Počnúc júnom 2022 začínam do rls listov pridávať niektoré vybrané windowsové hry - t.j. hry bez natívneho portu, ktoré by (podľa Valve) mali plne fungovať cez Windows compatibility layer. Za názvom budú drobným fontom označené "proton" a pomocou nového tlačítka (v hornej časti, vedľa sortovačov) sa budú dať v zozname skryť / zobraziť.

Staršie tituly (vydané pred júnom) budem pridávať len sporadicky, a nápodobne aj hry, ktorým dá Valve certifikát neskôr ako mesiac po vydaní.

Zo začiatku budú pre protónovky platiť prísnejšie pravidlá: Minimálne 500 recenzií, pozitívne hodnotenie (viac ako 70%) a/alebo developer s overenou Linuxovou históriou - čiže s aktívnou podporou Linuxu.

Čo nakoniec zmenilo môj názor na "Deck Verified"?

Popravde som stále presvedčený, že "overené" by mali byť len hry so 100% technickou podporou vydavateľa, viditeľne označené ikonkou Linuxu (Decku) a s jasne deklarovanými systémovými požiadavkami (napr. SteamOS 3.2, Proton 7.x). Zákazník musí vedieť, čo kupuje, a vydavateľ (nie Valve) musí byť ten, kto kompatibilitu svojej hry garantuje. Strohá nálepka "Deck Verified" je málo, šialene málo, aby sme ju mohli brať vážne.

Lenže kým to Valve napraví, mne vypadajú aj posledné vlasy.

Nakoniec - z pohľadu bežného zákazníka je aj "Deck Verified" právny záväzok kvality. Keď Valve prideľuje hre "overený" certifikát, vydavateľ ho predsa môže odmietnuť. Ak ho neodmietne a hra sa raz na Steame zaradí medzi "Deck Verified", vydavateľ automaticky preberá spoluzodpovednosť. Je to jeho hra, jeho copyright, jeho majetok, z ktorého má zisk. Pokiaľ ho nedokáže na Steam Decku (na Linuxe) v akejkoľvek forme podporovať -- predovšetkým kompatibilitu aktualizácií -- mal na to Valve včas upozorniť.

Inými slovami - ak "Deck Verified" generuje príjem z Linuxovej scény, stáva sa komerčnou súčasťou nášho trhu a nie je možné ho viac ignorovať. Či už sme o "overených" hrách dostatočne informovaní alebo nie, či už naozaj na Linuxe fungujú alebo nie. "Overené" hry sú tovarom komerčných vydavateľstiev a komerčné vydavateľstvá sa musia za ich kvalitu zodpovedať svojou reputáciou, tak ako to je na všetkých platformách.

Ako sa na Steame stáva tradíciou, opäť raz bez väčšej pompy prišiel a odišiel Steam Next Fest, vrhol na nás tisícovku nových demíčiek, a (chvalabohu) opäť raz z nich stojí za notisku azda nejakých tridsať-štyridsať. Inak by sa obetaví žurnalisti od roboty pomiatli - no predstavte si, pre pána Jána, že by mal smrteľný človek za týždeň prepariť a odporučiť 1000 kvalitných diem.

Z tých vyvolených ("najviac wish-listovaných") tridsiatich gamies si bežný hráč (ja napríklad) stiahne päť, tí zanietenejší možno i tucet. The Cub je napríklad exkluzívny atmosférický side-scroller hodný pozornosti; Railbound je zas chytľavé "tabletovité" puzzle ako stvorené pre Steam Deck; alebo Hard West 2 - prinajmenšom obstojná polská X-comovka z divokého západu - "obstojná" až tak, že som si ju vďaka demu tiež wishlistol. Za zmienku určite stojí aj Signalis, Nine Souls alebo Terra Invicta, ak sa nebojíte hlbšieho niche.

Všetko som to ale spomenul protónovky. Nižšiu kastu. Z toho môjho +/- pol tuctu má natívny linuxový port len jedna:

Selaco

Selaco je na prvý pohľad jedna z mnohých retro doomovín -- GZdoomovín -- akých sa každý rok vyrobí za dva pytle. Od bežných FPSiek ich poľahky rozoznáte podľa spartanskej grafiky: Všade je to samí pixel a kocka a rozplznutý sprajt, čo po vás frká iritujúce fliačiky; a samozrejme chýbať nesmú antické nuancie ako pohodené lekárničky, munícia, tajné skrýše s brneniami, či farebné pass-karty (zásadne ukryté na opačnom konci levelu ako dvere, ktoré odomykajú).

Len na tomto jednom Next Feste mohlo byť lacných GZdoomovín aspoň zo päť, jedna démonickejšia a hustopekelnejšia ako druhá.

Selaco je výnimkou z pravidla. Pixelov, lekárničiek a vybuchujúcich barelov je v ňom pravda habadej, ale sú akési pohľadnejšie a zábavnejšie - grafika je pľacatá, ale príjemná, "čistá" a prehľadná. Selaco vyzerá ako fiktívny predchodca System Shocku 2, ktorého si vzali do parády fiktívni level-dizajnéri Dark Forces. Je to predovšetkým "doom-killer", samozrejme, Selaco je o rýchlosti, o zbesilosti; furt v ňom treba poskakovať a uskakovať a strieľať presne ako ostrostrelec od pro-gamerov - čo už taký vyhoretý starý cap si pri ňom akurát z chuti zanadáva, kým to nakoniec vzdá a zníži obtiažnosť na najľahšiu :)

Ale čo na tom, kým sa človek ppči zabáva.

Level dizajn dema sa nedá nazvať inak ako "vynovený old-school". Je výdatne prešpikovaný skriptami, triggermi a inými "modernými" dobrotami, ale rozhodne to nie je žiadna "moderná" koridorovka. V jeho leveloch sa človek dokáže stratiť, a ten pocit - tá stará gamesnícka radosť - že konečne raz v hre použijem aj mapku, že kvalitná "in-doorová" FPSka nemusí byť len na kolajniciach - paráda.

Demo rozhodne stojí za ten čas.