Po ročnej prestávke je tu nové číslo Trtihlavu! Ja sám tomu stále neverím, netuším kedy-ako-čo sa vlastne prihodilo. Ako som v minulom update písal, jedno víkendové ráno som sa zobudil, hodil na web krátky žvást, a už to išlo.
Ruky samé začali búšiť do stroja.
Trihlav 2.2021 je paranská edícia, nie poviedkový špeciál. Pôvodne som plánoval len krátky šesť-stranový plátok, ale nasekal som do neho aj januárové články a hneď sa naplnilo zo desať strán.
Ahojte, priatelia! Linuxový release list pre január 2021 je online. Materiálu je v ňom požehnane a (úprimne) keď sa na neho s odstupom pozerám, dostal som neskutočnú chuť napísať nový osem-stranový Trtihlav. Nechýbalo veľa a naozaj by som sa do toho pustil.
Bol-nebol raz kdesi za horami jeden hrad a v tom hrade žil-nežil Kráľ Démonov. Kráľ to bol všemŕtvy, mocne tuhý, hustopekelný, a bolo mu tam hej i s jeho družinou kostlivcov, bezbožníkov, trans-dimenzionálnych odkundesov a všakovakej inej post-humánnej hávede.
Aby kráľovi clivo neprišlo, chodila mu na návštevy aj háveď humánna, pred-smrtná; každú chvíľu sa mu tie nafučané pytle tuku vrhali na hradby a zásobili ho novými umrlčími kamarátmi.
Lenže - čo sa raz nestalo!
Starý kráľ pekelník musel v ktorejsi temnej kobke zaspať, zachrápal medzi netopiermi kdesi pod trónom!
Ľudská slota razom naložila vagóny Prastarou Mágiou a hradbami sa prevalili ako mor; križiaci dobyli pevnosť, kráľa udolali, a všetku jeho pekelnú splodinu do žalárov nahnali.
Zostal len Skul, kostlivčí chlapec, taký ten malý špunt. Trochu obitý, trochu dolámaný, okúsaný časom, ale inak stále dieťa... A teraz už sirota. Pozviechal sa neborák spráchnivelý zo zeme, z jedného kolegu chopil do rúk kosť od stehna, od druhého si na krk narazil fajnovejšiu lebku, a hybaj ho teda do sveta, mlátiť človečinu po gebuliach.
Hero Slajer od kórejských SouthPAW Games je na pohľad tendenčná kórejská/čínska grindovačka, akých majú v kontinálnej ázii stovky alebo tisíce (k nám sa chvalabohu dostane len výber), ale na pohľad druhý môže byť ďalšou podarenou alternatívou ku roguelite: Dead Cells, Hades, Children of Morta... Vyberte si, je ich už celý zoznam.
Skul na Steame nazbieral úctyhodných vyše 10000 recenzií, napriek tomu si neskromne tipnem, že oslovuje skôr ázijských hráčov.
Druhou skákačkou/rúbačkou v poradí je turricanovka Cyber Shadow. Podobne ako pri Skulovi, obtiažnosť je opäť len pre otrlích arkádových štamgastov. V tomto prípade Yacht Club Games ide v šľapajách 16-bitového sado-maso, nie "silených" replay-ov. Postup hrou závisí viac od arkádových skillov než od grindovačky.
Do tretice (aby snáď rúbačiek nebolo niekomu málo) vyšiel v januári datadisk k Dead Cells. Za päť euro dostanete tri nové leveli, nové zbrane a nového bossa.
Dead Cells bol témou Trihlavu 9.2018, venoval som mu tam celú dvojstránku - patrí medzi tie "ľudovejšie" paričské auto-tortúry, ktoré zvláda aj moja kategória hráčov.
Doteraz predal do štyroch miliónov kópií.
Zhruba pred týždňom ma pochytila taká akási low-level mánia a pustil som sa do šprtania desktopových útrob. Zasa. Na vine je nová verzia Waylandu (v.1.19.0), ktorú čochvíľa doplnia upgradnuté desktopy Gnome 40 a KDE Plasma 5.21.
Nastal čas - zvolal som slávnostným tónom - spraviť po rokoch nič-nerobenia nové review. Malú programátorskú rozcvičku. Svojpomocne si overíme, v akom stave sa nachádza Wayland, ako pokročila jeho podpora v Plazme, či je už wl použiteľný na nvidiackych kartách.
Cieľom má byť jednoduchá dummy aplikácia, wayland klient. Najprv prázdne okno, potom jednoduché demíčko.
Prvú fázu som chcel mať hotovú za jeden deň (keďže v tom mám Prax), ale nakoniec som exampel dokončil až po týždni. Vrámci svojich možností, popri robote.
Samotný Wayland, pripomeniem, je len niekoľko xml-ok, ktoré definujú protokol medzi serverovým "compositorom" ("window managerom", wm) a "oknom aplikácie". Wayland nie je aplikácia, knižnica ani SDK. Predstavte si loď na mori, ktorá si zbesilo vymieňa svetelné signály s majákom. Wl nereprezentuje loď, maják, more ani reflektory. Wl je ten svetelný kód; formát, protokol, v ktorom si loď a maják vymieňajú informácie.
To "ostatné" - postavené na wayland protokole - sú od neho nezávislé projekty.
Medzi "majákmi" (display servermi) nájdete napríklad Mutter, KWin, Sway. Keď windowsák povie "beží to pod Windowsom", v linuxovej terminológii by tým narážal na display server.
"Loďou" je potom váš web-browser, alebo file-browser, alebo notepad. Alebo tá moja malá, maličká lodička, kľudne aj deravá nafukovačka, skrátka jednoduchá natívna waylandová gameska.
Ale späť k Waylandu a jeho xml-kám. Z benevolentnosti wl teamu si z nich vieme behom sekúnd vygenerovať low-level knižnice (wrappery) libwayland-server (pre window manager) a libwayland-client (pre hru).
Display server sa stará o enumeráciu obrazoviek, inputov (klávesnice, myšky), rozmiestnenie okien. Pokiaľ si na to trúfate, s libwlserverom (prípadne s nadstavbami wlroots alebo libwayland) môžete vytvoriť svoj vlastný plnohodnotný desktop.
Mňa dnes zaujíma len wl client - aplikačné okno. Aké máme novinky v user-space, či je už gamedev na linuxoch menej odstrašujúci; či je priam dev-friendly; ako ľudia okolo waylandu za posledné roky pokročili s podporou vývojárov.
Na webe nám samozrejme pribudla nejedna nová knižka a tutorial, čo je super. Ďalšie už písať nemusia, je ich dosť.
Čo je naopak mrzuté, že všetky sú pre "začiatočníkov". Končia - prázdnym oknom.
Hlavným zdrojom informácií je naďalej Weston, tzv. referenčný compositor. V Arch repozitoroch má celý balík povedzme že štyri mega... Možno šesť. Plus mínus. Do šiestich mega máte narvaný celý desktop (tak ako desktopy vnímajú Windowsáci) aj so zdrojákmi a examplami.
Weston je bez irónie dielo vytvorené s láskou a citom; krásne, dizajnom minimalstické, a pritom na pozadí komplexné. Waylanďáci do neho investovali absurdné množstvo času, energie, prostriedkov.
A - nikto - nechápe - prečo.
Weston má slúžiť ako zborník examplov, príkladov, snippetov; akýsi katalyzátor na adopciu wl v hlavných linuxových kompozitoroch. Lenže osem rokov stagnácie myslím dostatočne dokazuje, ako moc sa minul účinkom. Takto to vo vývoji skrátka nechodí. Nové technológie sa nezavádzajú tak, že vsetci zainteresovaní budú desať-dvadsať rokov reverse-inžinierovať kohosi pet projekt.
Weston nemôže zastúpiť SDKčky.
Desktopový Linux urgentne potrebuje low-level alternatívu ku Windows SDK. Vývoj nemôže fungovať ako Ikea, že než sa dostaneme ku práci, najprv musíme hodinu montovať nástroje a stoly. Všetka rutina mala byť dávno zawrappovaná - spravená raz a poriadne. Autormi waylandu. Nie je možné, aby začiatočník (amatér, študent, demoscéner) potreboval štyri noci na vytvorenie prázdneho okna.
Pre porovnanie, na Windowsoch vytvoríte v c-čku prázdne okno za pár desiatok minút. Max.
Uf.
Prejdime k pozitívnym zmenám.
Po dvojitom preventívnom pyčungu prichádza to hlavné - príjemné - prekvapenie: xdg-decorations sa behom ostatných dvoch rokov stali pevnou (hoci unstable) súčasťou protokolu!
Vnímate tú radosť? :)
Že čo presne to znamená?
Že moje wl okno má konečne titlebar! :) Maximize, minimize, close tlačítko! Okraj, ktorým môžem oknu meniť rozmery! :) A všetko je to renderované v rovnakej téme, ako desktop! Neuveriteľné. Krásne. Úžasné. O takom sme pred tromi rokmi nechyrovali. Elementárne featury (na ktoré sme zvyknutí od prvého Amiga OS z 1985) sa stávajú realitou aj vo Waylande.
Už zostáva vytvoriť len stabilný desktop :)
KDE Plasma 5.20 je vo WL móde bohužiaľ na hrane použiteľnosti, +/- na úrovni pre-alfy. Pre c/c++ samoukov je... asi... ok... ale dlhodobo ju nedokážem používať. Screen-tearing, polofunkčný clipboard, crashujúci task-switcher... Plasma 5.20 WL nie je do produkčného prostredia.
Nás samozrejme bude zaujímať predovšetkým Plasma 5.21, ktorá vychádza o dva-tri týždne. Na nej si (podľa možností) vyskúšame aj aktuálny stav Vulkanu na nvidiách.
Alternatívne, na Fedore a na Archoch za chvíľu vychádza Gnome 40 (postavený na GTK4). Taktiež aprílový Ubuntu 21.4 bude mať prednastavený wayland mód. AK sa stane nemožné a niekto z tých "zlých linuxákov" ("ja viem najlepšie čo vy chcete") do muttera adaptuje xdg-decorations -- o čom všetci pochybujeme -- bude to pre gamedev na linuxoch obrovský, nepredstaviteľný skok dopredu.
Hráči bez xdg-decorations bezpochyby prežijú. Ich hry (ak raz nejaké vzniknú) pobežia len vo fullscreen móde. Nič hrozné sa nedeje. KDE Plasma bude mať oproti Gnome malú plusku.
Lenže u vývojárov, developerov, ktorých ide pri debugovaní poraziť z podobných iracionálnych zákerností - u nás aj takáto prkotina zaváži. Desktopový Linux nie je v pozícii, že by mohol vyjednávať: "Túto featuru vám dáme, a túto nie, lebo nám škratí náš grandiózny UML diagram".
Linux sa musí prispôsobiť gamedev scéne. Nie naopak.
Tak sa veci majú.
V každom prípade, bez ohľadu na mutter, Gnome, Red Hat a Canonical, prinajmenšom vďaka KDE nás čaká veľký rok. Progres! Vývoj! Tešíme sa, konečne sa hýbeme vpred.
A teraz hurá nazad do práce.
Od 21.1. do 25. januára beží na Steame The Big Adventure Event a Catie je jeho súčasťou. Prezentačka začne v nedelu (24.1.) o 21:00 a potrvá asi hodinu a pol.
Festival organizuje mikro vydavatel Hitcents a účastní sa ho okolo 85 predávaných aj nadchádzajúcich hier.
U dvoch z nich -- Backbone (EggNut) a The Drifter (Powerhoof) -- vrelo a rozhodne odporúčam vyskúšať demá. Prinajmenšom The Drifter určite stojí za pozretie, nie je nad čím váhať.
V Backbone hráte za súkromné očko Howarda Lotora, prostú dušu zo spodiny dystopického Vancouveru. Howard je, pochopiteľne, medvedík čistotný. Všetky postavy v hre sú humanizované zvieratá. Backbone vám zľahka pripomenie Sam & Maxa, ale šmrncnutého noirom - humor a pestrú paletu vystrieda nočná upršaná temnota.
Backbone podľa vývojárov pôjde "novou cestou" point & klikovania; do hry chcú pribaliť "zakrádanie, prieskum, dialógy inšpirované klasickými CRPG-čkami" - čiže zrejme si na svoje prídu aj fanúšikovia "nie-zrovna-najnovších" Quest for Glory :)
Zamordovaný vandrák Mick Carter sa pár sekúnd po smrti vracia do života. Mal byť mŕtvy, udusený, priviazaný k betónovému šutru hlboko pod vodou. Napriek tomu je späť. Podarilo sa mu zachrániť... A teraz balancuje na hrane šialenstva: Čo sa s ním deje? Prečo - stále žije? Kto je zodpovedný za jeho smrť? Prečo sa ho stále pokúšajú zabiť?
Demu prakticky niet čo vyčítať. Charizmatická hlavná postava, výborné dialógy, skvelý dabing, perfektné (prekvapivo pohodlné) ovládanie - ja som ho prešiel prakticky na jedno nadýchnutie.
Škoda len tej old-schoolovej rozpixelovanej grafiky.
Po päť a pol rokoch Google stiahol Spinning Stones z Androidu. Problém nie je v hre, ale kdesi na novej stránke Trihlavu - obsah stránky zrejme nie je kids-friendly. Detajly neuviedli, ale je to (samozrejme) pravda. Ich rozhodnutie rešpektujem a na Google Play už žiadne hry pre deti publikovať nebudem.
Spinning Stones pre Androidy je naďalej dostupná na itch.io.
