TRIHLAV

Ku hopsačke-skákačke Yestermorrow (od bratislavských Bitmap Galaxy) píšem článok už niekoľko mesiacov, a za toho boha sa neviem dopracovať ani ku stručnej informatívnej notiske. Jednak nemá natívnu linuxovú verziu, čo je samo o sebe tuhá brzda, no hlavne som sa nevedel prehopsať cez početné zákysy a mŕtve miesta. Nakoniec som ale YM dorazil a článok viac nemôžem ďalej odkladať.

Yestermorrow

Bitmap Galaxy

Yestermorrow som objavil približne pred rokom, na letnom Steam Festivale 2020.

Pre nás linuxákov je SGF malými vianocami. Na pár dní si aj my môžeme vyskúšať – zadarmo a bez traumy – windowsoviny od výmyslu sveta. Nabudený jak dvanásť-ročný detvák vtedy zbesilo sťahujem jedno demo za druhým a hľadám drobné klenoty, ktoré Proton dokáže rozbehať aj na mojej mašine.

Yestermorrov bol práve jedným z tých – ťažko dolovaných – protonových pokladov. Zo všetkých parieb prezentovaných na SGF 2020 bol jednou z troch, čo skončili v mojom whishliste. Len dopátrať sa ku nemu, to vám bola fuška. Steam ho neradil medzi „odporúčané hry“; Steam ranking mi ho ukazoval až kdesi na spodku zoznamu… A povedzme si narovinu, jeho názov („Yestermorrow“) nie je zrovna magnet pre oči, že áno.

Nakoniec sa ale vytrvalosť vyplatila. Po prvom spustení som ešte netušil, že YM je slovenská hra. To až keď na mňa vybaflo logo Fondu na podporu umenia - tu zrazu ma oblažil malý zázrak, ako keď (obrazne) po dvoch dňoch festivalovania stretnete na ulici v Seattli malú mikro-celebritu zo Slovenska.

Demo sa mi naozaj ľúbilo. Celé som ho preskákal na dva nádychy. Hráč v ňom ovláda Yui, mladú slečnu z maľovaného orientálneho sveta zdevastovaného príchodom Temnoty. Krajina sa kúsok po kúsku mení na vyprahnuté ruiny, stará civilizácia je na prahu konca: Yui najprv stráca otca, a keď už život nemôže byť horší, potom jej Tiene unesú aj zvyšok rodiny. Yui je však časovládkyňa. Môže sa „prevteliť“ do svojho detského ja – do doby pred apokalypsou – a svoju rodinu zachráni hopsaním skrz-tam-a-naspäť časopriestorom.

Finálna verzia hry vyšla štyri mesiace po SGF, začiatkom novembra, a rovno v ten deň (+/-) som si ju zodpovedne kúpil.

Prvotné nadšenie z dema dovtedy bohužiaľ opadlo a replay úvodných tridsiatich minút sprevádzalo skôr vytriezvenie. Čosi bolo inak. Horšie. Možno plynulosť hry, alebo citlivosť ovládania. Drobné aj väčšie chyby, ktoré by nemali prejsť beta-testom.

Pokiaľ demo naznačovalo modernú 2D hopsačku postavenú na questoch a interakcii s NPC-čkami, plná hra od „epickosti“ upustila.

Yestermorrow je „len“ obyčajná plošinovka. Je to výborná plošinovka, je to slovenská plošinovka, ale chýba jej hĺbka, zmysel pre detail, ktorý by ju postrčil zo 7/10 medzi elitu. Jej skript je vo svojej podstate variáciou na Nekonečný príbeh – na čom nie je nič zlé, je to úplne v poriadku, detskí rebeli zachraňujúci fantasy svet pred Temnotou sú už našim folklórom – lenže Yestermorrow sa tým sám z vlastnej viny vystavuje porovnaniam. A strašne v nich zlyháva. Svoj potenciál prezentuje len povrchne, akoby vývojári neustále naháňali čas a škrtali jednu featuru za druhou. Prostredie je prešpikované dedinkami, osadami, ruinami… Ktoré zívajú prázdnotou. Ak náhodou narazíte na ďalšie postavy, sú skôr dekoráciami než NPC-čkami, a to vrátane matky, otca a brata.

Platformové pasáže sú náročnosťou relatívne prístupné aj pre menej zdatných hráčov. Kým nepríde boss-fight, Yestermorrow si bez väčších stresov zahrajú aj priemerné 10-13 ročné decká. Presne to som si zamiloval na deme. Netvárilo sa ako ďalšie Celeste alebo Super Meat Boy, skôr chcelo byť príjemnou platformovou adventúrkou.

Lenže akonáhle príde boss, začína šikana. Bežní hráči (na mojej úrovni) končia, zakysnú, vzdajú to. Hra je odrazu pre úplne iný level hard-core maniakov. Bitka s Yuinim bratom a záverečný súboj sú čistým peklom, ich obtiažnosť je v porovnaní so zvyškom hry (pred boss fightom aj po boss fighte) absurdne neúmerná, umelo silená... A keď je konečne po nich, hra sa opäť vracia do svojho normálu, akoby boss-fight bol akýmsi nárazovým filtrom: „Sorry hoši, za tento bod pustíme len 20% z vás“.

Je to škoda. Tých 7/10 si Yestermorrow ozaj zaslúži, ale po závere hry som cítil skôr úľavu („konečne koniec; mám toho dosť“) ako zadosťučinenie - keď sa spotení a roztrasení zvalíte do kresla a srkajúc kolu alebo pivko sledujete ubiehajúce creditsy.

Snáď sa na mňa nikto nevrhne, keď znova poviem (a nie poslednýkrát!) že naša generačná kultúra -- "husákova" a "mečiarova" -- sa v porovnaní s českými, poľskými alebo ukrajinskými susedmi len bezzubo batolí, cmúľa si palce a motá sa v kruhoch jak Kukučínov Neprebudený. Umením nie sme zrovna exportná veľmoc... No isté zázemie predsa máme, hlavne na úrovni jednotlivcov. Aj od nás raz za čas do sveta prerazí malý mini-hit, ktorým sa môžeme chvíľu hrdiť.

Urtuk: The Desolation

Mad Sheep Studios / David Kaleta

Urtukovi som chcel pôvodne venovať prémiové miesto v marcovom Trihlave. Na linuxe bol medzi februárovými novinkami suverénnou hrou mesiaca. Pokiaľ viem (mýliť sa môžem), Urtuk je na Steame po Soviet Republic: Workers & Resources druhým slovenským titulom, ktorý s hodnotením nad 90% (9/10) prekonal kritických 1000 recenzií. Laickým odhadom by sa jeho predaj mal/mohol pohybovať niekde medzi 40,000 - 70,000 kópiami - a úspech je to o to príjemnejší, že za hrou stojí diy mikro-team. Diy na tejto stránke máme radi, v diy sa veru rochníme jak prasce v bahne :)

Prvá (alfa) verzia Urtuka vyšla pred niekoľkými rokmi na itch.io. Netuším, ako/kde som sa o ňom dozvedel, ale okamžite mi padol do oka. Ťahovky sú holt môj žáner, hlavne tie jednoduchšie, minimalistické, ktoré človeka neutopia v numerológii, čudlíkoch a excelovských tabuľkách.

Alfu som hral non-stop dve noci za sebou a zakaždým som končil o druhej po polnoci. Do dokonalosti mala ešte ďaleko, ale už táto ranná verzia sa rysovala ako skvelá malá gameska. Do Steam Early Accessu prišla až o rok neskôr, a finálny build potreboval ďalší extra rok vývoja. Definitívna dokončená verzia nakoniec vyšla koncom februára 2021.

Urtuk si -- chavalabohu -- po celý čas zachoval svoju "prístupnosť". Nie je to nijak komplexná hra, jeho pravidlá sa naučíte behom minút.

Hráč v ňom ovláda starého zmrzačeného vojaka, churľavejúceho geroja Urtuka, ktorému sa na sklonku života podarí ujsť zo Sanatória - stredovekej temnice s Mengeleho osobitosťou. Sic konečne slobodný, Urtuk je po rokoch hororovej tortúry a lekárskych experimentov na pokraji smrti. Potrebuje v zdevastovanej krajine nájsť liek, lenže všetky cesty a všetky mestá sú obsadené degenerovanou háveďou a kadejakým ťažko identifikovateľným lovecraftovským zverincom. V tomto svete neubehne bez boja jediný deň.

Keď sa pošťastí, Urtuk v niektorých bitkách oslobodí vzbúrenú sedlač alebo zajatého obchodníka, a tí na oplátku rozšíria rady jeho nasledovníkov. Po dvoch týždňoch herného času sa bude za našim hrdinom teperiť snáď i desať nových dobrodruhov, a ďalší budú stále pribúdať. Nevadí, že Urtuk ich vedie hlbšie do podzemia. Medzi horšie, silnejšie a agresívnejšie zvery. Kto chce žiť a prežiť, bude sa držať za Urtukovými pätami.

Svojimi mechanikami a pravidlami je Urtuk hodne repetitívny, jeho nápaditosť sa veľmi rýchlo vyčerpá, ale -- teraz použijem trochu absurdné prirovnania :) -- podobne ako dobrá knižka, film alebo kartový solitair, Urtuk nemá po technickej stránke žiadne hluché miesta. Jeho loading-time je prakticky nulový. Nečakáte, kým sa spustí. Nečakáte, kým sa načíta sejv. Nezdržuje vás zle navrhnutým ovládaním, neprudí vás spomalená AI, neporazí vás z gýčových efektov a pol-minútových animačiek útoku / kúzlenia. Urtuk je síce repetitívny, o tom niet pochýb, ale na spôsob (povedzme) šachu. Vôbec to neprekáža. Keď sa potrebujem podvečer trochu uvoľniť (unavený, otupený, malátny), behom zlomku sekundy som loadnutý v hre a po pätnástich minútach môžem ísť s pocitom víťazstva spokojne spať.

Jedinou väčšou vadou je absencia slovenského prekladu. Urtuk je preložený do angličtiny, ruštiny, čínštiny a ďalších x jazykov, len slovenčina chýba. Je to škoda. Slovenská hra bez slovenského prekladu je pred kamarátmi neobhájiteľná, naozaj vôbec netuším akým spôsobom a akými argumentami ju "predať".

S nemalou mierou hanby musím priznať, že v živote som nedočítal žiadnu dejepisnú knihu, učebnicu ani kroniku. Slovenské dejiny som skúšal vo všetkých možných edíciách - či už vydanú za Tisovho štátu, za socializmu, alebo v tomto tisícročí - dával som šancu obrázkovým aj písaným - hrubým aj ešte hrubším - ale nakoniec som žiadnu nedočítal.

"Rekonštrukcia slovenských dejín" od Eduarda Chmelára je prvý dejepis, ktorý som zhltol od prvej po poslednú stranu. Nie je to kronika, nie je to ani učebnica, ale skôr skratkovité zhrnutie podané jednoduchým, zrozumiteľným jazykom. Je to dielo jedného vyhraneného autora, nie kolektívu, a podľa toho k nemu treba aj pristupovať.

Chmelár sa do dvoch stoviek strán pokúša vtesnať históriu od Keltov, cez vzostupy a pády Moravského/Nitrianskeho kniežatstva, vzostupy a pády Uhorska, až po národný odkaz Antona Bernoláka a Jána Kollára. Každej ére sa venuje na extrémne limitovanom priestore; od čitatela očakáva, že buď dejepis ovláda aspoň na laickej úrovni, alebo má po ruke encyklopédiu, prípadne si dobové mapky a portréty skúsi vygoogliť.

"Rekonštrukcia" je doplnkovým materiálom, napísaný z pohľadu slovenského demokrata, nie slovenského romantika alebo nacionalistu. Militantnú expanziu sa nebojí hodnotiť ako obdobie úpadku; a naopak každú historickú snahu (často utopenú v krvi) o podporu vedy, vzdelania a zrovnoprávenia obyvatelov na slovenskom území vyzdvihuje ako "éru pokroku" - pretože presne to sú tie hodnoty, na ktoré máme byť na Slovensku právom hrdí, a ktoré nás formovali aj stigmatizovali ako národ. Nie majestnátnosť majetku našich feudálov a oligarchov, ale kvalita života populácie.

"Rekonštrukcia" v tomto ohľade núti človeka samostatne rozmýšľať, a častokrát sa aj pousmiať: Českí, nemeckí, ale i naši nacionalisti to asi vidia trochu inak... A maďarskí šovinisti? Tí musia z Rekonštrukcie vyložene peniť, od besnoty sa hádzať o stenu :)

Včera mi došla Raspberri Pi 400 a po niekoľkých hodinách ťukania a klikania bohužiaľ musím povedať, že moje očakávania boli extrémne nadsadené. A to aj pri ultra-low-cost kritériách.

Celá mašinka je samozrejme predovšetkým o klávesnici - vnútornosti si viete (v inej forme) kúpiť samostatne.

RPI400 je len tak dobrá, ako jej klávesnica.

A táto je na hrane ne/použitelnosti. Mizerná latencia. Klávesy vynechávajú. Treba do nej búšiť, že sa ide pomaly zlomiť. A pritom ako samostatný tovar, bez integrovanej RPI4, stojí 20 euro.

Neviem, čo si mám o RPI400 myslieť. Dám jej, samozrejme, viac času, vyžmíkam z nej posledný cent. Dnes zo seba ventilujem prvé (zlé) dojmy, ale na papiery je RPI400 presne to, po čom moja pomýlená dušička túži - kompaktný mikropočítač s uzavretou architektúrou - jeden typ procesora, jeden typ GPU, jedna velkosť ram-ky. Všetko priamo v klávesnici :) Hotový raj pre DIY programátora. A OS si môžem na SD-kartách meniť ako na disketách! Vymením SD-kartu a po prebootovaní som v RetroPie! Alebo priamo v hre!

Slovami nedokážem opísať, ako moc by som chcel moderného FOSS nástupcu 8/16-bitov.

Zatiaľ to bohužiaľ vyzerá, že RPI400 chce ísť skôr cestou ZX Spectra než Atari/C=.

Tento týždeň vyšla KDE Plasma 5.21, a aký lepší dôvod si môžme priať na nové hrátky so systémom?

KDE Plasma 5.21 je na X11-kach krasotinka: Krajšie, malebnejšie, vyčačkané základné témy (predovšetkým Breeze Twilight, kombinácia "dark" dekorácií a "light" canvasu), príjemnejší wallpaper, nové Start Menu...

Plasma má konečne použiteľný System Monitor!

Mám ju veru rád - v tej mojej osekanej "archovej" verzii - bez serepetičiek, spomalovačov a rôznych kazítok, je to radosť :)

Lenže tu a teraz a v tomto momente nás nezaujíma, že "čo funguje", tfuj, na starých X-och. Teraz, keď mám hodinu voľna, chcem vidieť Progres! Wayland! Najnovšiu verziu úplne všetkého, chcem útržky budúcnosti, echtové vizionárstvo; také čo nás v skutočnom Linuxovom svete nakope do gulí, narve nám bugy do chřtánu a zloží nás do malého zvíjajúceho sa uzlíka bolesti!

Tak pome na to!

KDE Plasma 5.21 Wayland

Všade v správach čítam, ako KDE postúpilo s implementáciou Wayland protokolu; akým je 5.21WL skokom vpred; ako ju maniaci používajú na dennej báze. Realita je ale... Zdá sa... Inde. Z pohľadu koncového užívatela Plasma 5.21WL prináša viac regresií, než opráv:

• hneď po logine dodrbané hidpi; scale sa po každom reboote resetne a človek musí v settingoch pošúchať čudlíkmi, aby ho napravil
• clipboard skôr nefunkčný ako k úžitku
• došahaná kbdmapa, prestali fungovať makcene a dlzne, nemôžem viac písať dlhé ẃ
• pri zmene témy (skinu) v System settings sa celá Plasma dosere; pomôže len reset počítača (bug v eglstreams na nvidiách?)
• nefunguje ani logout do SDDM; opäť pomôže len reboot

...a to píšem z hlavy, ako si spomeniem.

Z pohľadu - end-usera - musím povedať že Plasma 5.21WL ešte potrebuje hromadu hrubej roboty a quick-fixovania. 5.20WL bola použiteľná aspoň na každodenné testovanie; 5.21WL sa nedá ani na editáciu textu. Na ^^ bugy narazíte behom minút alebo hodín. Nie sú to náhodné crashe. Na dvoch rôznych počítačoch sa prejavili prakticky okamžite po nainštalovaní. Nedajú sa prehliadnuť.

5.21WL je stále ťažký work in progress.

Zato 5.21X je, naopak, úplná paráda :)

Wayland & Vulkan & Nvidia

Minule som medzi riadkami nadhodil, či s waylandom nevyskúšať rovno aj 3D-čko s nvidiou. Pretože som naivný. Nesledujem dianie okolo seba. A absolútne nič neviem :)

Výsledok? Očividne som sa na nvidiu vrhol dva mesiace priskoro :)

Na nvidiách s aktuálnym driverom v.460 je "čokoľvek 3D" (nad rámec desktopových aplikácií) nespustiteľné. Všetky gl/vk programy, všetky hry končia segfaultom. Viac do hĺbky som nešiel, bola by to strata času.

Red Hat ale tlačí wl stále dopredu. Nasledujúca Fedora 34 a Ubuntu 2021 budú mať wayland v defaultnom nastavení. Red Hat chce dovtedy vydať xwayland 21.1 a nvidia by mala mať pripravené nové drivery s jeho hardwarovou podporou.

Čo presne to znamená?

Že všetko, čo mi crashovalo dnes, za dva mesiace bude fungovať.

xwayland je ďalšou vrstvou nad (alebo pod) wayland-serverom. Vďaka nemu môžeme na wl desktopoch spúšťať hry pre X11. Je to fallback pre spätnú kompatibilitu.

Prinajmenšom parby pre X11 by teda mali byť [aj na nvidiách] kompatibilné s waylandom.

Medzitým - Intel GPU funguje uspokojivo - a vulkanové 3D hrátky vo waylande budú pokračovať na ňom :)