TRIHLAV

Keď medzi dlhým a ešte dlhším tichom na Trihlave spomeniem novú knižku - len tak - odrazu - z ničoho nič - môže to vyznieť trochu nemiestne, "out of place". Nie len že nemiestne, vyznie to akoby sa mi kniha dostala do rúk skôr omylom, náhodou, a ja ako tuctový samoľúby narcis hneď zjúknem: "Pozrite! Hľa, čo držím, próza! Som gramotný, sám som nevedel! Lajkujte!"

Nie, kdeže, nie nie. Je to celkom inak.

Medzi novými knihami toho nie je veľa, čo by som chcel / vedel odporučiť ďalej. Nie kvôli kvalite, nedostatkom talentu na knižnom trhu rozhodne netrpíme. Všetky novinky sú skrátka tak-kur-va-dl-hé a kur-va-hru-bé a je ich tak-kur-va-ve-ľa, že kým jednu dočítam, mám tu na polici "v poradovníku" navŕšené ďalšie tri tehly. Je to vopruz, tak isto ako dva-a-pol (trojhodinové) filmy, hodinové epizódy seriálov alebo dvadsať-hodinové walking simulátory. Trápenie a samotrízeň. Skôr práca než zábava.

Najlepšia masovo-populárna literatúra sa predsa musí zmestiť do zadného vrecka nohavíc. Aj bez čítačky sa musí dať čítať vo vlaku / v lietadle. Inak to nie je kniha, ale zbraň.

"Pěšky na Aldebaran" od Adriana Tchaikovského má 150 strán. Má 150 strán a rozhodne ho odporučiť môžem a chcem a dokonca musím. Tchaikovsky patrí k mojim najoblúbenejším moderným hard-scifi-čkárom - jeho knihy sú napráskané myšlienkami, nápadmi, obrovskou dávkou nesfilmovatelnej fantázie, a navyše: "Pěšky na Aldebaran" je stvorená na dovolenku!

Začína trochu tradične, "Andy Weirovsky". Gary je roztomilý sympatický nezmar (vtipálek), astronaut, trochu dobrodruh, ale inak dobrák, ktorý stroskotal na mimozemskom artefakte. Stratil sa svojej posádke, zablúdil v labyrinte, a teraz cestami necestami spoznáva haldy ďalších dobrákov, mimozemšťanov, kým samozrejme rieši zapeklitosti ľudskej existencie. Hlad, predovšetkým. Samotu. Bolesť. Hrôzu. Des. A potom už len horšie. Po pár stranách zisťujeme, že Aldebaran je tak trochu aj Piknik u Cesty od Strugackich: "Človek nič nechápe, človek ničomu nerozumie, človek je hmyz čo sa zmätene plazí v nepochopitelnom mimozemskom svete." A po ďalších pár stranách - veď on ten Tchaikovsky (rodený Brit s polskými koreňmi) pochytil hodne aj z tradičného britského hororu, a navyše bude húževnatý gamesník! Aldebaran sa číta doslova ako old-schoolový dungeon. Nie litRPG - ne-e, nenechajte sa mnou zmiasť. Skôr predloha pre autentické rogue ("chodba-križovatka-miestnosť-pasca"), v ktorej "Gary hľadá cestu von z hellraiserovského pekla". A že to je riadne hellraiserovské maso, o tom vás Tchaikovsky na záver presvedčí dokonale. Výborná knižka, výborná. A má len 150 strán, ak som ešte nespomínal.