TRIHLAV

Trvalo to dva mesiace, ale nakoniec som sa k tomu predsa dopracoval a zoznam linuxových hier za marec 2021 je konečne hotový. Titul "linuxovej hry mesiaca" si vtedy-dávno vyslúžila hitovka Loop Hero od ruského tímu Four Quarters. Už dlhšie som sa mu chystal napísať malý nadšenecký článok (aspoň pár oslavných viet), ale... Ani po x hodinách testovania som mu neprišiel na chuť. Slová chvály kdesi viazli.

Loop Hero je minimalistický projekt dotiahnutý do ukážkovej marketingovej dokonalosti; učebnicová exhibícia profesionálneho PR, ktorý z malého experimentu pre Ludum Dare dokázal vyžmýkať maximálny profit. Bez irónie. Klobúk dole. Vydávajú ho texaskí mágovia Develover Digital, na ktorých starí pamätníci spomínajú ešte ako Gathering of Developers. Alebo Ion Storm, ak chcete.

Loop Hero

Four Quarters

Papierovo by mal Loop Hero patriť do "mojich oblúbených": Grafika je pomaly že EGA, na pozadí pípajú ľúbozvučné chiptunes; a žáner je vám taký podivuhodný, že človek je z neho aj po polhodinovom lets-playi stále celý pomýlený. Niečo sa na obrazovke preukázateľne deje, masa ľudí sa pri tom zabáva, ale nezaujatý divák len krúti hlavou. Jeden malý sprajt (hráčova postava) svojvoľne chodí stále dokola po tej istej cestičke -- môžeme sa na neho len bezmocne dívať -- občas sa spustí auto-battle -- stále bez interakcie -- a popritom hráč neustále pauzuje, špekuluje, čosi prehadzuje v inventáry ("optimalizuje" postave statsi), alebo s "vybojovanými" kartami odokrýva okolitú krajinku. Sám sebe stavia nové prekážky.

Človek z toho má mrle, ničomu nerozumie a tiež si to chce vyskúšať. 16000 recenzentov tomu predsa dalo na Steame 93% hodnotenie. Za prvý mesiac hra predala pol milióna kópií. Niečo na Loop Hero musí byť - očividne je to nové, na PC-čkách neokukané a radový gamesník tomu chce prísť na koreň... Rozpitvať hru na pixely.

Aspoň preto som si nakoniec Loop Hero kúpil aj ja :)

Prvé dojmy z hry sú naozaj výborné. Kým sa učíte pravidlá. Dve tretiny zábavy sú o svojpomocnom objavovaní všetkých polo-ukrytých funkcií; hra mocne tlačí na hráčovu prirodzenú zvedavosť, nech z vlastnej iniciatívy vyskúma čo kde na čo slúži, nech si nájde a otvorí aj tú poslednú obrazovku; nech okliká všetky neoklikané tlačítka.

Po každej "akčnej časti" (po výlete za zásobami na "loope") si budujete základňu, spoznávate nové postavy... Upgradujete. Tu si postupne odomykáte nové povolania a nové typy "kariet". Progres sprevádza minimalistický dej, smutný, depresívny, o vymazanom svete a jeho poslednom hrdinovi, ktorý v temnote zostal sám a bez spomienok... Ta ale je to geroj, v ruke stále tríme valašku, natiahne si staré boty a nebude sa teda ondieť, šecko zas' vystavá odznova.

Dialógy sú skôr skratkovité, ale aj z toho mála cítiť - zľahka - klasickú ruskú školu s citom pre malé životné traumy a radosti. Nie moc, len máličko, opatrne, globalizovane.

Je to holt menšia hra, postavená skôr na marketingu ako na obsahu. Loop Hero sa po pár hodinách vyčerpá, stráca svoje čaro a pod fasádou sa objavuje generická grindovačka; úvod každého "loopu" sa stane nepreskočiteľnou rutinou. Dizajn je svojou podstatou devolúciou F2P. Hráč je nútený na tú zábavnú časť (posledné dve kolá v "loope") čakať, ale bez prémiovej možnosti "skipnúť nudu za nepatrný päť-eurový poplatok".