TRIHLAV

Priznám sa, že od Waltera Tevisa som doteraz nečítal nič. A vôbec som ani netušil, že autor Queen's Gambitu písal sci-fi. Hanba. Ale chyba bola napravená a musím povedať: Som rád, že som Tevisa "objavil".

"Spev drozda" je krásna knižka, jedna z najlepších v mojej knižnici. Ktosi by povedal dystopia, ale ten termín je tak zažitý s istou šablónou ("kastový systém + rúca slečna z robotníckej triedy -> revolúcia"), že v tomto prípade si ho odpustím. Svet Drozda je o posledných dňoch ľudskej civilizácie, keď celá spoločnosť je plne automatizovaná, všetku prácu prebrali androidy a ľudské plemeno degenerovalo na niekoľko miliónov patetických narkomanov - cielene prešľachtených a príliš domestifikovaných, aby sa dokázali naučiť aspoň čítať / písať / počítať.

S jedinou výnimkou.

Pardon, s dvomi výnimkami.

Ľudstvo má stále nádej na prežitie -- vďaka univerzitnému profesorovi pornografických umení -- a, eh, ok, predovšetkým vďaka rúcej slečne z robotníckej triedy, jeho milenky, ktorá len zázrakom unikla eutanázii. Slečnino IQ totiž vysoko presahovalo hodnoty zlúčiteľné s právom na život.

Slečnino IQ vysoko presahovalo IQ všetkých ostatných žijúcich ľudí.

Spev Drozda je o Idiokracii, ale nie tej od Mike Judga. O surovej idiokracii; smutnej a melancholickej, vo veľa ohľadoch aktuálnej. Vravím surovej, ale nie ako sme zvyknutí od Tevisovych dobobých kolegov. Spev Drozda je z veľkej časti o láske ku vzdelaniu, k literatúre a ku kultúre. Nenájdete v ňom drsnú satyru a iróniu, s akou v tých časoch likvidovali ľudstvo Kurt Vonnegut (napr. v Galapágach tiež pracoval s masovou neplodnosťou) alebo Harlan Ellison. Spev Drozda je skoro až poetický.

Videl som sa v ňom? Pochopiteľne. A nebol to pekný pohľad. Síce nekúrim trávu a nehltám oblbováky, ale áno, Walter Tevis zasiahol do čierneho, bol som tam, ten človek z klietkového chovu, so sklopeným pohľadom a neistým hláskom. Keď je takému zvieratku dlho, tiež si pustí generickú gamesu alebo zájde do šenku: "Hlavne neriešiť, nepýtať sa, nestarať sa; zabudnúť, všetko pustiť z hlavy."

Škoda, že vydavateľstvo cítilo potrebu do knižky vložiť doslov, samozrejme s povinnou náložou nezmyslov o misogynizme... Niekomu sa asi zacnelo po edičných príhovoroch komunistov (prežitky zo socialistických edícií kníh), len v bledo-ružovom, s modernejším slovníkom termínov. Taký krásny príbeh, takto pokazený nejakým náhodným blbečkom, Vysvetlovačom, patrónom spoločenských noriem. Načo je to dobré? Nech si mladík moralizuje v Databáze Kníh, ja ho vo svojej knižke za 20 euro nechcem. Svojimi hlúpymi kecami devalvoval celú edíciu. A čo je horšie, tak ako kedysi za socializmu - medzi nami pobehuje toľko Prikyvovačov, že mladík sa svojej pravdy nikdy nepustí, bude sa ňou do smrti dusiť, a nikdy si neuvedomí, čo tomuto vydaniu spôsobil.