TRIHLAV

Nie je žiadnym veľkým objavom, že písanie bez živého dýchajúceho editora (jakoš ľudskej bytosti) je des a hrôza. Svojprávny človek chápe a vníma márnomyselnosť svojej snahy už pri prvotnom akte tvorby, preto väčšina rozumných ľudí robí (múdro!) od kdejakého umenia rázny krok späť a svoj život (správne!) zasvätí konzumu: Radšej nič nerobiť, než sa hanbou umoriť!

Pokiaľ autor - amatér, podotýkam, samouk - nemá za prdelou kritický hlas, len ťažko vyprodukuje dielo zmysluplné, nedajbože hodné zverejnenia. Editor je pre váženého pisálka ako záchranná brzda. V neposlednom rade - keby sa náš majster chystal zverejniť vec až moc háklivú, extra-zlú, priam kanalizačnú, dobrý editor ho niekoľkými šmahmi červenej fixky sfúkne späť na zem a zachráni ho tak pred nevyhnutnou potupou a "traumou".

Ja editora, pochopiteľne, nemám :) A žiadneho ani nepoznám. Veci háklivé, extra-zlé, priam kanalizačné vrhám bez zábran a bez rozpakov. S odstupom času mi neostáva nič iné, len si svoje výmysli osve spätne prečítať a potom (v najhlbšej temnote) s hrozivým zdesením buď nanovo prepísať alebo dôkladne tú hanbu vygumovať z webu.

Poviedku Smog stihol taký aj onaký osud. Jej posledné dve časti (Trihlav 11/2018 a 12/2018) boli desné. Prvá časť možno tiež, ale zvyšné dve boli katastrofálne. Nebol čas na vymýšľanie, nebol čas na auto-korektúru a namiesto zábavy som sa pri písaní týral nezmyselnými dead-lajnami. "Musím dať aspoň jednu stranu, musím musím musím." Bol to nečitateľný mor, o to tragickejší že pdf-ká si ľudia stále sťahujete.

Revízia sa stala nevyhnutnosťou.

Či je teraz Smog lepší horší... Eh, Boha, kiež by som vedel, netuším, vrámci diy hobby snáď áno. Za rok-dva možno príde ďalšia re-edícia, a možno dopíšem zvyšnú polovicu, a možno to všetko z webu zmažem. Ako vravím, len jeden typ ľudí dokáže nahlas a k veci vysvetliť čo-je-dobre-a-čo-zle, a ja žiadneho pána/pani s fixkou nepoznám.

Raz tak z rána pobehuje Catie po svojej záhrade, naháňa sa ta s čudesnou Bielou Mačkou, keď tu -- drb, šmyk, džuch -- Catie prepadne dole králičou norou! A padá... Padá, drúzga sa a kobŕľa, až to s ňou šmarí hen do mačacieho sveta Meowmeowlandu.

Catie je slečna rúča, múdra a odvážna; žiadny maznáčik, ale smelý dobrodruh. Opráši si lakte i kolená a hneď vyrazí hľadať cestu domov, durch krížom cez +/- 24 levelov. A vykročí zrezka, nech je nazad ešte pred obedom, inak beda - lebo mater ju zlíska, že kde sa zas' zatúľala!

Catie je debutový projekt Bratislavského mikroštúdia ARTillery: Maľovaný, hypnotický príbeh o dievčatku stratenom v krajine mačiek, ktorý vás očarí svojou Samorostovskou jednoduchosťou a bez-bariérovým prístupom. Nedávno som sa do jeho teamu pridružil aj ja - svorne, s veľkou cťou a poctou, jakoš stážista na vývojárskom dôchodku :) Kde-tu vypomôžem so záverečnými rutinnými prácami, a keď sa zadarí, i s mojim malým príspevkom by hra mohla byť hotová do jari. Dovtedy si ju dobrí ľudia môžte whishlistnúť na Steame, nech jej trochu povyskočí rating. Véľa veľa whishov by pomohlo Catie pretlačiť medzi populárne hry, a možno aj kamsi do zahraničných webov.

Ahojte priatelia, ahoj přátelé! Hello my friends! Vyzerá to tak, že nový web je on-line! Posledné tri dni boli intenzívne, plné väčších aj menších bitiek, ale nakoniec nám stránka predsa beží, a to dokonca +/- bez errorov (z väčšej časti). Sme trochu viac okyptení, než by som si želal, ale všetko v norme. Posledná chýbajúca sekcia (softopédia) bude dokončená do konca roka a od januára sa môžeme naplno venovať obsahu.

tl;dr Behom decembra 2020 bude nasadená nová web-stránka. Nepribudne nič nové, naopak niektoré nepoužívané sekcie budú úplne odstránené. Tak isto bude z webu stiahnutý Minimis. Zapisovanie na futbal zostane bezo zmeny, vrátane histórie. Vrámci možností "by som" chcel od nového roka opäť písať aspoň jeden príspevok každý mesiac - "časopisy" sú stále aj po dvoch rokoch populárne a rád "by som" vám to aspoň v malom oplatil, ak sa bude dať.

Priatelia! Slováci! Spoluobčania! Milí pariči, kamarátky hračice! Stalo sa, že s písaním o linuxových hrách som skončil, no ubehol rok a stránka si snáď zaslúži aspoň ten jeden maličký update. Na disku mi ešte zostali jeden či dva nezverejnené súbory a medzi nimi - naverímboha aj poviedka. Priznávam, vznikla len pre moju osobnú potechu, prešla tromi veľkými revíziami a nikdy som ju neplánoval na nete zverejňovať (je to veru problémové dielo, ťažko sa rodilo), tak ale čo sa budeme ondieť. Život je aj o chybách a o omyloch. Poviedka samozrejme (ako je pravidlom) neprešla ani zbežnou kontrolou pravopisu. Považujem ju za definitívne uzavretú, ale môže sa stať, že sa objaví novšia verzia.