TRIHLAV

Na Steame beží jesenný Steam Festival, a ak máte chuť na ďalšiu peknú slovenskú adventúrku -- Life of Delta od Airo Games -- nájdete tam krátke demo.

Vyšla prvá beta pre Godot 4, foss game engine. Ich stránka je momentálne hodne hodne preťažená :)

Keď spätne pozerám, aké hry na svojej stránke zvyknem odporúčať, vypadá to že linuxáci majú fetiš na retro 8/16-bitové parby. Čím väčšie pixely, tým väčšia šanca že si gamesu všimnem.

One Dreamer je ďalšou takou peckou na zozname. "Srdcervúca indie adventúrka o vyvíjaní indie parby"... So srdcervúcim štartom na Steame, keď po dvoch dňoch "zarobil" ledva-ledva desať recenzií.

Je to škoda. Kým som napísal týchto pár riadkov, jeho "skóre" sa síce zdvojnásobilo, ale One Dreamer si stále zaslúži podstatne viac. Možno si ho ľudia kvôli názvu mýlia so sakura vizuálnymi novelami; možno ho podľa screenshotov radia kamsi na rádoby-umelecké adventúrne dno, kde si narcistickí rádoby-umelci navzájom mastia svoje konzervatívne "nezávislé" egá...? Neviem, netuším. Prvé dojmy môžu byť v tomto prípade naozaj zavádzajúce. Ešte raz: Toho slabého štartu je fakt škoda.

Ak vám nevadia spoilery, na youtube je už walkthrough. Mrknite tam, preklikajte ním, pozrite si One Dreamera v pohybe. Môžem ho len odporučiť. Akoby si fanda starej Sierry z 80tych rokov čuchol ku Pony Islandu a spravil podľa neho "Code Quest" :)

Tohtoročný august bol jeden z najbohatších letných mesiacov na parby: Two Point Campus, Last Call BBS, Axiom Verge 2, Neodash, Yars: Recharged... Let týchto päť gamies by zaplnilo pekných pár stránok v Trtihlave.

Ale vyzdvihnem len jedno demíčko: Pixel Cup Soccer od uruguajských Batovi Games. Demo vyšlo (myslím) približne dva týždne dozadu a odvtedy pri ňom priebežne lámem kmášem joystick, jak keby bol zas rok '92 a prvý raz som videl Sensi Soccer :) Je to paráda :) Plná verzia je žiaľ zatiaľ len v Early Accesse...

Medzitým som investoval trochu času do aktualizácie databázy, takže teraz obsahuje aj drtivú väčšinu "verified" protonoviek. Nie všetky; na tie čo majú menej ako 500 recenzií nieto času.

Keď som teraz (nedávno) spätne kontroloval / dopĺňal júlové linuxové novinky, úplnou náhodou som medzi nimi zazrel malú brazílsku perlu Kung Fu Er San od CMC Games.

Na Steame má dve recenzie, a aj z tých dvoch je jedna negatívna :) Kung Fu Er San veru nie je zrovna trhač rekordov v popularite :) Každý normálny človek od neho dá ruky preč, nepozrie mu ani na thumbnail, rovno hru odfúkne kamsi do ignore-listu a naveky vytlačí z pamäti.

Ale ja, jakoš mám vytríbený inštinkt na nedocenenú kvalitu, z náhleho popudu som si jeho stránku otvoril, pustil trailer - a ďalej nebolo nad čím váhať! Okamžite som vytiahol debitku a tento malý skvost si za +/- 3 eurá poriadil.

Kung Fu Er San je "old-school" ako nemý film; je tak old-schoolovou beat'em'up, že aj Street Fighter 1 je proti nemu modernou. Ťažko povedať, či ho vôbec ešte považovať za "plnohodnotnú hru", alebo len tréningovú appku pre arcade stick. Má, samozrejme, svoje sentimentálne kúzlo: človek si pri ňom zaspomína na kadejakých 8-bitových Ninjov, Yie Ar Kung-Fu, The Kung Fu alebo (vzdialených bratrancov) International Karate či rôzne Karateky - ale je to ako spomínať na svoj prvý (socialistický) bicykel, alebo dvojkolesový vozík, v ktorom sme sa púšťali dole dedinou.

Pre gamepadového hráča Kung Fu Er San nemá žiadnu hodnotu. Netuším, čo iné by pri ňom prežíval než frustráciu, trpkosť a znechutenie... To ale ak si ešte pamätáte digitálne joysticky; ak máte vo vitríne vystavený luxusný padesát-eurový arcade stick; ak vo vás klikanie switchov vyvoláva eufóriu a pocity fyzického kontaktu s hrou...! Tak to vitajte v klube.

Kung Fu Er San nie je o hraní samotnej hry, ale o hraní s arcade stickom. Na prvom mieste je dril, dril, dril, stále dokola až do zblbnutia, týždne, mesiace a roky, až kým sa vám každý dotyk a každý pohyb dlane/prstov nevypáli do nervovej sústavy. Ak sa cítite (ako ja) skostnatelý a nemohúci v nových Tekkenoch, Street Fighteroch a Mortal Kombatoch, Kung Fu Er San vás precvičí podstatne lepšie než ich training módy. Jedno tlačítko na úder rukou, druhé na kop, joystick na pohyb. Žiadne kombá. Len začiatočnícka drezúra - gamesnícky strečing - než sa znova odvážite vrátiť do serióznej arény.

Že to neznie ako zábava? :)

Presne tak!

Zabudnite na zábavu! Kung Fu Er San je zábavný asi ako poskakovanie / naťahovanie / klikovanie pred basketbalom (volejbalom, futbalom...)! Ale, predstavte si, niektorým aj to robí dobre :)