TRIHLAV

Na Trihlave je nová poviedka - "Druhý model" (HTML, PDF) od Philipa K. Dicka!

Na svete je toľko autorských diel nechránených copyrightom, že bolo len otázkou času, kedy si vyskúšam aj DIY prekladateľstvo. Philip K. Dick bol prirodzenou prvou voľbou - pokiaľ viem, do slovenčiny bola od neho preložená jediná knižka ("Temný obraz"), a to ešte za komunistov! EŠTE ZA KOMUNISTOV!

Môžem sa mýliť, samozrejme, a ak je tak - vôbec na tom nezáleží. Ak od Dicka existujú slovenské preklady -- poviedky, novely, romány -- nikde ich nezoženiete. Je to len na nás, DIY, aby sme pozbierali aspoň tie diela bez copyrightu, spravili s nimi koľko vládzeme, a silou ich nadžgali našim apatickým prechlastaným súkmeňovcom až do žalúdka. Tak teda: čítaniu vzdar!

(pozn: Pôvodné dielo nie je chránené copyrightom, ale preklad je! Pokiaľ ho chcete ďalej šíriť, musíte uviesť meno prekladateľa. ZÁROVEŇ ak chcete pdf-ko hostovať na svojom webe, v zbierke, v knižnici, musíte z dokumentu odstrániť akékoľvek zmienky Trihlavu - mojej značky. Že prečo? Lebo Trihlav je moja značka. Capnite si tam namiesto nej svoju vlastnú, zaberie vám to 15 minút.)

Dev: Domesticated Ant Games (Fínsko)
Rls: 13.7.2023
Plt: Natívny Linux

(extrakt z Trtihlavu 8/2023)

Každý mesiac vyjde na Steame minimálne jedna luxusná 2D platformovka, cielená na maniakov čo žijú speedrunmi, precíznym načasovaním, poskakovaním, preskakovaním a uskakovaním - s reakčnými časmi stopovanými v milisekundách.

V júly bol ich najnovším miláčikom Gravity Circuit. 97% hodnotenie na Steame, takmer 600 800 recenzií.

Pokiaľ som dokázal vypátrať, Gravity Circuit je debutový sólo projekt (za čo na Trihlave vždy dávame veľkú plusku) z fínskeho Oulu - produkt jednotlivca, profesionálneho poskakovača, cielene vyrobený pre ostatných spriaznených poskakovačov; z rýdzej lásky ku platformovkám, a to bez štipky irónie.

Keď som si pozrel vývojárov krátky playthrough, ako so svojim prťavým 2D pandrlákom kmitá medzi lasermi, pascami, plošinkami, ako hore-dole rúbe posadnutých robotov, a medzitým všetko na obrazovke vybuchuje, a medzi výbuchmi si ešte upravuje setup pandrláka… Len som si tak sťažka povzdychol. Takto vyzerá naozajstná hra, Turricanovka, pre naozajstných hráčov. Ja sa môžem len ticho učiť – bez závisti – a teda učiť sa je naozaj čo. Gravity Circuit vyzerá výborne, každý frejm, každá animácia, prelínačka alebo čudlík.

Dev: Accidently Awesome (Rakúsko)
Rls: 18.7.2023
Plt: Natívny Linux

(extrakt z Trtihlavu 8/2023)

Zrovna začiatkom júla som dostal chuť na Gyrus (znova som pri emulátore premrhal hodiny života) a akoby ma pri tom Steam špehoval - chvíľu na to sa na ňom objavilo Roto Force od Rakúskeho Accidently Awesome.

Roto Force je twin stick arkádovka. Podobne ako v Gyruse sa hráčova (eh) entita motá po kraji obrazovky a šúpe guľovice po zmrdoch v aréne. Llenže tu sa loďka nehýbe po celom okraji zdola až nahor; rotuje sa celá scéna.

Roto Force je oproti staručkému Gyrusu komplexnejší, nestačí mu len jedna páka a tlačítko. Treba sa pri ňom naučiť mieriť, poskakovať medzi stenami a kmitať prstami jak virtuóz na klavíry. Pre menšie decká a starších pánov je príliš... Vyžaduje skill, ale tak primerane, aby bol hrateľný aj na mobiloch.

Trochu zamrzí vlažná, nevýrazná hudba. Mala by dávať gamese poriadny arkádový šmrnc. Malo by to dunieť a búšiť, nech sa trasie celý byt. Ale Roto Force si len tak poprdkáva, o nič sa nesnaží.

(extrakt z Trtihlavu 8/2023)

Demo pre Full Void som kedysi prehlásil za to suverénne najlepšie, čo sa prezentovalo na tohtoročnom februárovom Steam Next Feste. Po technickej stránke asi nikoho neohúrilo (plná hra nemá po nainštalovaní viac ako 50 mega), ale ja som si ho napriek tomu úplne zamiloval.

Full Void je poctou pre Another World, a to jednou z tých najautentickejších - "cinematic 2D platformer" od intra až po záver, so všetkým zlým aj dobrým, čo k tomu patrí. Veľa pasáží sa musí hráč namemorovať. Level dizajn je hodne o pokusoch / omyloch. Hlavná postava (chlapec, tínedžer bez mena) bude zomierať, a to často, furt a stále, bez ohľadu na hráčove schopnosti: Keď zle zabočí; skočí na nesprávnu stranu; alebo hráč dlho zaváha... A potom drb, jeb, ďalší naskriptovaný game over.

A ak ste ako ja, častokrát vám chalan zomrie lebo ste skrátka lemra. Padne zo strechy. Utopí sa v stoke. Skočí do plameňa. Alebo sa holt debil zrúbe z rebríka.

Sami autori tvrdia, že chlapec symbolizuje "traumatizovanú covidovú generáciu", a môžeme len smutne prikyvovať. Decko je to tak krehké, že človek má strach či sa nenapichne na krík, zakusne ho mačka, alebo sa utopí v daždi.

Ale... Som ku nemu nefér, úplne zbytočne.

Niektoré smrte sú komicky hlúpe, ale Full Void tým nijak vážne netrpí. Chalan je v pohode, žiadny emo prípad na anti-depresívach, ako v niektorých umeleckejších side-scrollovkách. Aj bez dialógov má charakter. Hra neobsahuje žiadne rádoby-filozofické nezmysli plné samo-ľútosti - sústredí sa na to jediné podstatné: Nezastavovať, nevzdávať sa, utekať ďalej, za slobodou a za víťazstvom. Proti chlapcovi stojí pojašená AI, ktorá ovládla svet dospelákov a teraz tyranizuje všetky deti. Drží ich v labákoch, múti im mozgy, núti ich robiť kadejaké oplzlosti, testy. Určite im zakazuje mobily a youtube. Je len na chalanovi, aby túto zlobu porazil, rozložil, rozvrátil, a aby vypustil svojich súkmeňovcov späť do šíreho kraja.

Chlapcov 2D príbeh môže trochu evokovať Limbo alebo Inside, a čiastočne tam asi bude vzdialená podobnosť. Full Void má (po ich vzore) výrazne nižšiu obtiažnosť, je lineárnejší. Hra neobsahuje zbrane ani prestrelky (chvalabohu, v Another World som strácal nervy); väčšina "hádaniek" nepresahuje jednu alebo dve obrazovky. Ale tam podobnosť s modernými side-scrollovkami končí.

Gameplay hry je postavený hlavne na memorovaní a na načasovaní. Žiadna fyzika, žiadne hlbšie hlavolamy. Hráč musí byť navyknutý (vedome alebo podvedome) počítať frejmy v animácii, musí sa naučiť pracovať s latenciou, musí vedieť z hlavy odrátať sekundy. Full Void je naozaj staromódny. A ja som si jeho staromódnosť vychutnal úplne až do mrte, bavil som sa ako starý pes so zabudnutou kosťou.

Ovládanie je navrhnuté skôr pre staré joysticky, než pre gamepady - páka, dve tlačítka, a to je všetko. Niekomu môže pripadať ťažkopádne, neohrabané, frustrujúce, ale je to len o zvyku. Ja som sa vo Full Void vyžíval.

Len dúfam, že OutOfTheBit pri ňom neplánujú skončiť…

Bral by som od nich viac podobných perličiek.