TRIHLAV

S nemalou mierou hanby musím priznať, že v živote som nedočítal žiadnu dejepisnú knihu, učebnicu ani kroniku. Slovenské dejiny som skúšal vo všetkých možných edíciách - či už vydanú za Tisovho štátu, za socializmu, alebo v tomto tisícročí - dával som šancu obrázkovým aj písaným - hrubým aj ešte hrubším - ale nakoniec som žiadnu nedočítal.

"Rekonštrukcia slovenských dejín" od Eduarda Chmelára je prvý dejepis, ktorý som zhltol od prvej po poslednú stranu. Nie je to kronika, nie je to ani učebnica, ale skôr skratkovité zhrnutie podané jednoduchým, zrozumiteľným jazykom. Je to dielo jedného vyhraneného autora, nie kolektívu, a podľa toho k nemu treba aj pristupovať.

Chmelár sa do dvoch stoviek strán pokúša vtesnať históriu od Keltov, cez vzostupy a pády Moravského/Nitrianskeho kniežatstva, vzostupy a pády Uhorska, až po národný odkaz Antona Bernoláka a Jána Kollára. Každej ére sa venuje na extrémne limitovanom priestore; od čitatela očakáva, že buď dejepis ovláda aspoň na laickej úrovni, alebo má po ruke encyklopédiu, prípadne si dobové mapky a portréty skúsi vygoogliť.

"Rekonštrukcia" je doplnkovým materiálom, napísaný z pohľadu slovenského demokrata, nie slovenského romantika alebo nacionalistu. Militantnú expanziu sa nebojí hodnotiť ako obdobie úpadku; a naopak každú historickú snahu (často utopenú v krvi) o podporu vedy, vzdelania a zrovnoprávenia obyvatelov na slovenskom území vyzdvihuje ako "éru pokroku" - pretože presne to sú tie hodnoty, na ktoré máme byť na Slovensku právom hrdí, a ktoré nás formovali aj stigmatizovali ako národ. Nie majestnátnosť majetku našich feudálov a oligarchov, ale kvalita života populácie.

"Rekonštrukcia" v tomto ohľade núti človeka samostatne rozmýšľať, a častokrát sa aj pousmiať: Českí, nemeckí, ale i naši nacionalisti to asi vidia trochu inak... A maďarskí šovinisti? Tí musia z Rekonštrukcie vyložene peniť, od besnoty sa hádzať o stenu :)