TRIHLAV

(extrakt z Trtihlavu 8/2023)

Demo pre Full Void som kedysi prehlásil za to suverénne najlepšie, čo sa prezentovalo na tohtoročnom februárovom Steam Next Feste. Po technickej stránke asi nikoho neohúrilo (plná hra nemá po nainštalovaní viac ako 50 mega), ale ja som si ho napriek tomu úplne zamiloval.

Full Void je poctou pre Another World, a to jednou z tých najautentickejších - "cinematic 2D platformer" od intra až po záver, so všetkým zlým aj dobrým, čo k tomu patrí. Veľa pasáží sa musí hráč namemorovať. Level dizajn je hodne o pokusoch / omyloch. Hlavná postava (chlapec, tínedžer bez mena) bude zomierať, a to často, furt a stále, bez ohľadu na hráčove schopnosti: Keď zle zabočí; skočí na nesprávnu stranu; alebo hráč dlho zaváha... A potom drb, jeb, ďalší naskriptovaný game over.

A ak ste ako ja, častokrát vám chalan zomrie lebo ste skrátka lemra. Padne zo strechy. Utopí sa v stoke. Skočí do plameňa. Alebo sa holt debil zrúbe z rebríka.

Sami autori tvrdia, že chlapec symbolizuje "traumatizovanú covidovú generáciu", a môžeme len smutne prikyvovať. Decko je to tak krehké, že človek má strach či sa nenapichne na krík, zakusne ho mačka, alebo sa utopí v daždi.

Ale... Som ku nemu nefér, úplne zbytočne.

Niektoré smrte sú komicky hlúpe, ale Full Void tým nijak vážne netrpí. Chalan je v pohode, žiadny emo prípad na anti-depresívach, ako v niektorých umeleckejších side-scrollovkách. Aj bez dialógov má charakter. Hra neobsahuje žiadne rádoby-filozofické nezmysli plné samo-ľútosti - sústredí sa na to jediné podstatné: Nezastavovať, nevzdávať sa, utekať ďalej, za slobodou a za víťazstvom. Proti chlapcovi stojí pojašená AI, ktorá ovládla svet dospelákov a teraz tyranizuje všetky deti. Drží ich v labákoch, múti im mozgy, núti ich robiť kadejaké oplzlosti, testy. Určite im zakazuje mobily a youtube. Je len na chalanovi, aby túto zlobu porazil, rozložil, rozvrátil, a aby vypustil svojich súkmeňovcov späť do šíreho kraja.

Chlapcov 2D príbeh môže trochu evokovať Limbo alebo Inside, a čiastočne tam asi bude vzdialená podobnosť. Full Void má (po ich vzore) výrazne nižšiu obtiažnosť, je lineárnejší. Hra neobsahuje zbrane ani prestrelky (chvalabohu, v Another World som strácal nervy); väčšina "hádaniek" nepresahuje jednu alebo dve obrazovky. Ale tam podobnosť s modernými side-scrollovkami končí.

Gameplay hry je postavený hlavne na memorovaní a na načasovaní. Žiadna fyzika, žiadne hlbšie hlavolamy. Hráč musí byť navyknutý (vedome alebo podvedome) počítať frejmy v animácii, musí sa naučiť pracovať s latenciou, musí vedieť z hlavy odrátať sekundy. Full Void je naozaj staromódny. A ja som si jeho staromódnosť vychutnal úplne až do mrte, bavil som sa ako starý pes so zabudnutou kosťou.

Ovládanie je navrhnuté skôr pre staré joysticky, než pre gamepady - páka, dve tlačítka, a to je všetko. Niekomu môže pripadať ťažkopádne, neohrabané, frustrujúce, ale je to len o zvyku. Ja som sa vo Full Void vyžíval.

Len dúfam, že OutOfTheBit pri ňom neplánujú skončiť…

Bral by som od nich viac podobných perličiek.