TRIHLAV

Nie je žiadnym veľkým objavom, že písanie bez živého dýchajúceho editora (jakoš ľudskej bytosti) je des a hrôza. Svojprávny človek chápe a vníma márnomyselnosť svojej snahy už pri prvotnom akte tvorby, preto väčšina rozumných ľudí robí (múdro!) od kdejakého umenia rázny krok späť a svoj život (správne!) zasvätí konzumu: Radšej nič nerobiť, než sa hanbou umoriť!

Pokiaľ autor - amatér, podotýkam, samouk - nemá za prdelou kritický hlas, len ťažko vyprodukuje dielo zmysluplné, nedajbože hodné zverejnenia. Editor je pre váženého pisálka ako záchranná brzda. V neposlednom rade - keby sa náš majster chystal zverejniť vec až moc háklivú, extra-zlú, priam kanalizačnú, dobrý editor ho niekoľkými šmahmi červenej fixky sfúkne späť na zem a zachráni ho tak pred nevyhnutnou potupou a "traumou".

Ja editora, pochopiteľne, nemám :) A žiadneho ani nepoznám. Veci háklivé, extra-zlé, priam kanalizačné vrhám bez zábran a bez rozpakov. S odstupom času mi neostáva nič iné, len si svoje výmysli osve spätne prečítať a potom (v najhlbšej temnote) s hrozivým zdesením buď nanovo prepísať alebo dôkladne tú hanbu vygumovať z webu.

Poviedku Smog stihol taký aj onaký osud. Jej posledné dve časti (Trihlav 11/2018 a 12/2018) boli desné. Prvá časť možno tiež, ale zvyšné dve boli katastrofálne. Nebol čas na vymýšľanie, nebol čas na auto-korektúru a namiesto zábavy som sa pri písaní týral nezmyselnými dead-lajnami. "Musím dať aspoň jednu stranu, musím musím musím." Bol to nečitateľný mor, o to tragickejší že pdf-ká si ľudia stále sťahujete.

Revízia sa stala nevyhnutnosťou.

Či je teraz Smog lepší horší... Eh, Boha, kiež by som vedel, netuším, vrámci diy hobby snáď áno. Za rok-dva možno príde ďalšia re-edícia, a možno dopíšem zvyšnú polovicu, a možno to všetko z webu zmažem. Ako vravím, len jeden typ ľudí dokáže nahlas a k veci vysvetliť čo-je-dobre-a-čo-zle, a ja žiadneho pána/pani s fixkou nepoznám.